Bootcamp je skvelý spôsob, ako si oddýchnuť, vyškoliť sa v novej technológii a spoznať nových odborníkov.
Témou zimného bootcampu bol Office SharePoint Portal 2007. Úžasnou vecou na bootcampe je, že ráno si môžete dať perličkový kúpeľ, potom je klasické školenie, obed, školenie a večera a potom vlastný program – takže nejaký ten bowling, prípadne zase perličkový kúpeľ, či sauna a rôzne iné aktivity.
Pokúsil som sa upgradovať svoj jailbreaknutý iPod touch 1.1.2 na firmware 1.1.3 s jailbreakom. Na internete sú rône návody pre iPhone a iPod, niektoré sú len pre Mac, iné pre Windows a niektoré nevyžadujú použitie počítača vôbec. Mne fungoval až druhý program, ktorý som použil – iJailBreak.
Jailbreaknutý iPod touch 1.1.3 umožňuje spúšťať nové iPod aplikácie (Mail, Maps, nové Safari s widgets) bez nutnosti ich kúpenia cez iTunes Store (čo u nás nie je zatiaľ možné).
Veľmi dobrým zdrojom informácií o jailbreakovaní všetkých verzií iPod touchov je blog RupertGee’s iBlog.
Na upgrade na firmware 1.1.3 je potrebné mať jailbreaknutý firmware 1.1.2. Treba mať firmware 1.1.1, ísť na http://jailbreakme.com, nainštalovať Installer.app, nainštalovať októbrový update, upgradovať na 1.1.2 a aplikovať JailBreak 1.1.2.
Pred aplikovaním iJailBreak treba vypnúť Auto-Lock (Settings > General > Auto-Lock > Never) a nainštalovať BSD Subsystem. Z repozitáru http://ijailbreak.com/repo.plist si treba nainštalovať iJailBreakMobile 1.1.2 package. iJailBreak aplikácia si stiahne firmware 1.1.3, opatchuje ho a flashne. Celý proces trval približne 45 minút. Po manuálnom reštarte som mal úspešne nainštalovaný najnovší firmware a aj dostupný Installer.app.
Nasledovala honba za najnovšími iPod touch aplikáciami 
V kategórii
iJailBreakMobile totiž package iPod touch Software
Upgrade nefunguje. Treba použiť repozitár http://ipodtouchmaster.com/files/repo.xml,
ktorý pridá kategóriu iPhone 1.1.3 Applications a v nej je
package The iPhone 1.1.3 Apps. Enjoy Mail a Google
Maps 
Celý popis ako aplikovať iJailBreak: Let’s Jailbreak the iPod touch 1.1.3 with the iJailbreak.com Method
Informácia o dostupnosti iPod touch aplikácií: AriX at iJailBreak.com restored; certain emails should be resent!
Ak spravujete veľa serverov a stráce prehľad v tom, s ktorým serverom práve robíte, určite vám pomôže Sysinternals utilitka BgInfo.
BgInfo generuje pozadie plochy s aktuálnymi hodnotami systémových premenných, ako je názov stroja, meno prihláseného užívateľa, všetky používané IP adresy, DHCP server, default gateway, verzia OS a mnohé iné. Ak hodnota, ktorú potrebujete, nie je medzi štandardnými, BgInfo vie načítavať údaje aj cez WMI, čiže si môžete zobraziť hodnotu čohokoľvek.
BgInfo je veľmi užitočná utilitka aj v prostredí virtuálnych strojov, pri prezentáciách, či HOL laboch.
Scott Guthrie na svojom blogu dnes oznámil, že zdrojový kód .NET Frameworku bude uvoľnený pod licenciou Microsoft Reference Licence.
V praxi to znamená, že budeme môcť debugovať aj procesy v microsofťáckych knižniciach. Zdrojový kód má byť dostupný na stiahnutie, ale aj pomocou webovej služby, ktorú bude využívať Visual Studio 2008.
Po nastavení adresy serveru vo Visual Studio 2008 bude VS automaticky on-demand sťahovať potrebné zdrojové kódy počas debugovania. Výhoda tejto služby je, že vždy sa stiahnu aktuálne kódy pre používanú verziu frameworku (vo VS 2008 bude možné nastaviť, voči ktorej verzii .NET sa má vyvíjať – 2.0, 3.0 alebo 3.5).
Viacej podrobností v článku Releasing the Source Code for the .NET Framework Libraries.
Náš naozaj najbezpečnejší úrad, ktorý by sa mal starať o elektronickú bezpečnosť, je jednoznačne jediný na svete, ktorý má stránkové hodiny dokonca aj na svoje webové stránky (prístupné od 7.30 do 16.00), má pre istotu zverejnený Rozpočet na rok 2007 na localhost-e, aby hackeri vedeli, koľko peňazí bolo investovaných do zmeny hesla nbusr123 na nové – nbusr1234.
Toto je odkaz na spomínaný rozpočet:
http://localhost/…ocet2007.pdf
A čo asi znamená hodnota X-xxxxxxxx: xxxxxxxxxxxxxxxxxxx v HTTP hlavičkách posielaných zo serveru?
Jedinej informácii na stránkach www.nbusr.sk naozaj verím: že medzi záľuby riaditeľa patrí rybárstvo a záhradkárstvo.
Toto je časté revanie malých detí, ktoré si myslia, že keď napíšu kód v Jave, tak sú programátori. Je to naozaj silný pocit prehnať kód javac kompilátorom a potom si myslieť, že toto je „programový kód“. java je však v skutočnosti interpretovaná, preto sa jedná o „skriptovací kód“.
Mýtus: Microsoft okopíroval Javu.
Fakt: citácia z knihy JSP – Java Server Pages, Barry Burd, 2003 Computer Press:
Poohlédněme se teda za historií objektů typu JavaBeans. Ke knoci devadesátých let minulého století se programátoři ve vývojovém týmu firmy Sun Micrososystems dívali přes rameno svým kolegům v Redmondu. A co spatřili? Dozrávajíci model komponentového softwaru známý jako COM – neboli Microsoft Component Object Model. Objekty modelu COM byly z oblibou používány na webových stránkach známých pod označením ASP – Active Server Pages. Odpovědí firmy Sun byla specifikace JavaBeans (jako součást sady JDK 1.1).
Tento odstavec presne naznačuje, že Sun sa nechal inšpirovať komponentovým modelom COM od Microsoft-u.
Microsoft, ktorý údajne okopíroval Javu, sa pri návrhu jazyka C# (ktorý je syntakticky oveľa viacej podobný na C++ než na Javu) inšpiroval: autori C# zistili, že checked a unchecked exceptions sú úplná zbytočnosť, C# má narozdiel od Javy aj Vlastnosti, Delegátov, skutočné Udalosti a iné vymoženosti.
.NET narozdiel od Javy má skutočné generické typy – Java kompilátor odstráni informáciu o typovosti generických typov (tzv. erasures) – teda tieto informácie, nerozdiel od .NET, nie sú dostupné pomocou reflexie za behu programu. Podobne je tomu aj s atribútovým programovaním. Zatiaľ čo Java má v poslednej verzii úbohú podporu pre anotácie (veľmi zjednodušená obdoba atribútov), .NET už vo svojej prvej verzii podporuje plnohodnotnú prácu s atribútmi i pomocou reflexie. Plno „killing“ (alebo „that rocks!“) vlastností .NET-u je založených práve na atribútoch.
Ďalšie rozdiely medzi C# a Javou: Java vytvára všetky metódy ako virtuálne (explicitne treba zákazať pomocou final). C# (a .NET MSIL kód) ide presne opačnou cestou: virtuálne metódy treba explicitne označiť. Deklarácia implementácie rozhrania alebo rozširovania triedy sa v C# označuje operátorom : (ako v C++). Java používa kľúčové slová extends a implements. .NET (a teda aj C#) umožňujú explicitnú implementáciu rozhrania – Java nie.
Java obsahuje primitívne typy (ktoré sú naozaj primitívne a nedá sa s nimi robiť pomocou OOP – iba pomocou procedúr zaobalených do tried). .NET dotiahol unifikovanú OOP prácu s dátovými typmi takmer k dokonalosti – existujú hodnotové a referenčné typy, ktoré všetky dedia zo System.Object. Takto je skutočne zaručené, že všetky dátové typy dedia z jediného rootového typu. V Jave je toto obchádzané pomocou zaobalovacích tried. Základné dátové typy (bool, int, long, double, DateTime) sú hodnotové – tzn. vždy majú priradenú hodnotu. Takto sa vás nestane, že kompilátor za vás boxuje/unboxuje hodnoty, vy máte podmienku if (!isEditMode) { … } a zrazu dostanete NullPointerException.
Javisti si celkovo mýlia pojmy s dojmami a ani poriadne nerozlišújú medzi jazykom Java, jazykom C# a ich spúšťacími prostrediami – Java Virtual Machine a .NET Runtime. Mýtus okopírovania .NET modulu manažovanej správy pamäte vychádza práve z podobnosti správy pamäte v Jave. Treba však podotknúť, že manažovanú správu pamäti má aj PHP, Python, či JavaScript.
Finalizácia objektov je v .NETe oveľa lepšie vymyslená ako v JVM. .NET Garbage Collector umožňuje volať finalizátory (C# deštruktory) a podporuje IDisposable pattern. Ako som sa dočítal na webe, v Jave nie je vôbec zaručené vykonanie finalize() metódy a zdroje sa uvoľňujú v try/catch bloku. Vďaka definovanie IDisposable patternu a deštruktorom je možné správne uvoľniť zdroje, aj keď programátor spraví chybu a nepoužije napr. using() blok. Čo je ďalšia vec, ktorú jazyk Java nemá: blok using vygeneruje pre IDisposable objekty kompletný try/finally blok a dojde teda k správnemu a včasnému odstráneniu zdrojov.
No, to som sa ale rozpísal :) Ako je vidieť, .NET ponúka oveľa bohatší programový model, ktorý je konzistentný a je založený na zdrojovom kóde (to je moje označenie. Java totiž strašne veľa vecí definuje iba v rôznych dokumentoch a špecikáciách (napr. JavaBeans a ich „vlastnosti“ = get, set, is). .NET vďaka využitiu atribútov poskytuje celé riadenie kompilátora, alebo vývojového prostredia zo zdrojového kódu.).
Človeka, ktorý píše skripty v Jave a hovorí si „programátor“, som určite nepresvedčil, že .NET a C# nie sú kópiou Javy. Ale ponúkol som prehľad výborných funkcií, ktoré nemajú svoj ekvivalent v Jave a vďaka ktorým viem, že som sa pred niekoľkými rokmi rozhodol správne, keď som sa začal učiť používať .NET platformu.
Aktulizácia: A skoro som zabudol na to, že pre .NET už môžete programovať vo vyše 30 jazykoch.
Potreboval som si vytvoriť skúšobnú sieť o 3 serveroch (doména, DB, Sharepoint), tak som skúsil použiť VMware Workstation namiesto Virtual PC. Nainštaloval som Windows Server 2003 R2 Enterprise Edition, aplikoval Service Pack 2 a zaktualizoval. Potom som naklonoval tento virtuálny stroj a začal nastavovať počítače. Po vytvorení domény a pripojení serverov do nej som však začal mať problém ? nedalo sa prihlásiť do domény. Problém bol v duplicitnom SID počítačov. (Chybová hláška The name or SID of the domain specified is inconsistent with the trust information for that domain.)
Sysinternals však má dobrú utilitku NewSID, ktorá vygeneruje počítaču nové SID. Pred vygenerovaním a aplikovaním nového SID však je potrebné počítač odpojiť z domény, pretože novo aplikované SID nebude mať žiadne práva v doméne. Bude sa dať prihlásiť do domény avšak bude problém s právami počítača.
PS: 4GB disk je málo pre Windows Server 2003 R2 Enterprise Edition SP2. Po inštalácii zaberá 3GB.
Prečo použiť štandardný kód:
<div class=„logo“><a href=„/“><img src=„/images/company.png“ alt=„Company Ltd.“ />
keď to ide aj takto:
<div title=„Company Ltd.“ class=„logo“ onclick=„launchMenu(‚main‘);“ onmouseover=„this.style.cursor=‚hand‘; this.style.cursor=‚pointer‘;“ style=„background-image: url(/images/company.gif)“></div>
Pred Brlohom bolo natrieskané, vyzeralo to na 150–200 ludí. Museli predčasne otvoriť (už o 23:45, oproti pôvodne plánovanému času 0:00 ? veď aj Dark Portal je jednosmerne otvorený už pár dní…) a za pol hodinu boli vykockované hracie karty a game kupóny, takže už sa hralo jedine o knižky. Tri šestky a teda Burning Crusade zdarma, knižka a karty ako výhra padli len raz.
Momentálne to vyzerá tak, že inteligentný inštalátor upgraduje World of
Warcraft a počas kopírovania súborov umožňuje vykonať upgrade konta na
rozšírenú verziu. Servre sú však preťažené a treba si počkať . Približne od času, kedy mohol byť Burning
Crusade dostupný v Japonsku, sa zmenila aj úvodná stránka WOW Europe, ktorá je odľahčená, pretože mali
kapacitné problémy. Americká stránka teraz je tiež prerobená v štýle
„Dark Portal is opening“ s možnosťou upgradovať si konto.